Black Sabbath
Black Sabbath bola anglická heavymetalová skupina pozostávajúca z členov: Ozzy Osbourne (spev), Tony Iommi (gitara), Terrance "Geezer" Butler (basgitara) a Bill Ward (bicie).
Jedna z dominantných heavymetalových skupín, Black Sabbath má v žánri, ktorý pomohla vytvoriť, stále významný vplyv. Podľa stanice VH1 a programu 100 Greatest Artists of Hard Rock (100 najväčších hardrockových umelcov) sa umiestnila na druhom mieste, hneď za skupinou Led Zeppelin. Na tej istej stanici sa so svojou legendárnou skladbou „Iron Man“ umiestnila v programe nazvanom 40 Greatest Metal Songs(mimochodom moderovaným slávnym metalovým spevákom Sebastianom Bachom) na prvom mieste.
História Black Sabbath sa začala v roku 1968 v anglickom Birminghame, vtedy ešte pod názvom Polka Tulk Blues Band (čoskoro skrátenom na Polka Tulk), neskôr zmeneným na Earth. Skupina hrala spočiatku blues-rock a hard rock.
Black Sabbath mal jedinečný zvuk, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov. Iommi bol značne ovplyvnený Hankom Marvinom, ktorý hrá na heavy-gitaru v skupine The Shadows a tiež jazzovou gitarou; jeho idol bol Django Reinhardt. Ward mal tiež slabosť pre jazz, najmä pre bubeníkov Buddyho Richa a Gena Krupa. Geezer Butler označil basgitaristu/speváka Jacka Bruca z britskej bluesovej skupiny Cream ako človeka, ktorý mal najväčší vplyv na jeho hudobné formovanie: "On bol prvý basgitarista, akého som kedy videl, ktorý ohýbal struny a hral na basgitare ako na úplne nezávislom hudobnom nástroji." Rané "stelesnenie" Black Sabbathu spájalo hudobné štýly blues, jazz, rock a zarábalo si hraním cover verzií piesní takých rockových interpretov ako Jimi Hendrix, Blue Cheer a už zmienených Cream. Ozzy Osbourne vraví, že bol hlboko ovplyvnený skupinou The Beatles a jeho najobľúbenejším albumom všetkých čias je Revolver.
Earth sa posunul do temnejšieho smerovania, keď basgitarista Geezer Butler, fanúšik spisovateľa Dennisa Wheatleyho a jeho románov s tematikou čiernej mágie, napísal pieseň s okultnou témou s názvom "Black Sabbath" (pieseň bola očividne inšpirovaná filmom Black Sabbath režiséra Maria Bava z roku 1963). Vo svojom filme o spojení skupiny po rozpade vyhlásili, že pieseň vychádza z Butlerovho zážitku, keď raz v noci videl čierny prelud na kraji svojej postele a na druhý deň si všimol, že zmizla okultná kniha, ktorú mu dal Osbourne. Meno Earth ich miatlo, tak sa premenovali na Black Sabbath.
Skupina našla svoj finálny zvuk a štýl náhodou. Osborne spomína na skúšku v štúdiu, ktoré bolo oproti kinu premietajúceho horory, keď Tony Iommipovedal ostatným členom: "Nie je to čudné, že ľudia platia, aby videli film, ktorý ich vydesí až na smrť?" Skupina začala zámerne písať temné a hrozivé texty v snahe o hudobnú odpoveď na hororové filmy.
Zlúčenie ich nového temného zvuku s vyčíňaním Ozzyho Osbourna na pódiu viedlo k úspechu; skupina sa zviditeľnila svojím prvým albumom s eponymickým názvom Black Sabbath, ktorý vydala v roku 1970. Podpísali zmluvu s Warner Bros. Records pre trh v Amerike a Kanade, Vertigo Records mal na starosti trh pre ostatné dostupné krajiny. Ich nasledujúci album Paranoid (tiež 1970) im získal v USA a Británii ešte väčšiu pozornosť. Pieseň „War Pigs“ bola napísaná ako protest proti vojne vo Vietname a pôvodne ju plánovali zaradiť ako titulný singel. Skupina nahrala pieseň "Paranoid" v poslednej chvíli, aby album predĺžila. "Paranoid" sa stal nakoniec jeho titulným singlom a bol prvým, ktorý výrazne zabodoval v rádiách.
Obsah piesní (originálov a cover verzií) z obidvoch albumov dával jemne ironicky najavo záujem skupiny o okultizmus a čiernu mágiu. To bol rozhodujúci krok v smerovaní ich neskorších "temných" a "hlbokých" heavymetalových textoch. Black Sabbath bola jedna z prvých kapiel, ktorá vystupovala s takým hudobným obsahom, iným témam sa takmer nevenovali. Led Zeppelin, The Doors a ďalší mágiu alebo okultizmus vo svojich textoch spomínali, ale veľmi málo súčasných kapiel by sa mohlo vyrovnať tematickým textom Black Sabbath (väčšinu napísal Geezer Butler).
K ďalšej zmene viedol vedľajší efekt nehody. Tommy Iommi pri práci s plechom v továrni prišiel o končeky dvoch prstov na ruke. Okamžite si vytvoril protézu z roztavenej plastovej fľaše od čistiaceho prostriedku. Poranené prsty boli pochopiteľne citlivé, tak preladil na svojej gitare Gibson štandardný tón E na D#. Zmenšené napätie strún mu dovoľovalo hrať s menšou bolesťou a záťažou jeho končekov. Butler svoju basgitaru tiež preladil, aby sa prispôsobil Iommimu. Nižšia poloha dala hudbe "hlbší" či zmysluplnejší zvuk, hudba viac ladila s textom hudby.
Black Sabbath vydal v roku 1971 svoj ďalší album Master of Reality. Album obsahoval množstvo významných akustických skladieb („Solitude“ obsahovalo Iommiho flautové sólo). Je často prehliadaným prechodom v štýle Black Sabbath, zatiaľ čo je prevažne známa len svojimi jednoduchými, hlbokými a temnými riffmi. Členovia skupiny pridali mnoho menlivých hudobných prvkov.
V roku 1972 skupina vydala svoj štvrtý album Black Sabbath, Vol. 4. Obsahoval baladu „Changes“ (len spev s basgitarou, klavírom a syntenzátorom) a hardrockové hymny ako „Supernaut“ a „Snowblind“ (zahrnuté sláčikové nástroje). Black Sabbath, Vol. 4 bol údajne "najzrelším" albumom skupiny.
Do roku 1973 bol Black Sabbath jedna z najpopulárnejších heavymetalových skupín sveta a hlavnou koncertnou atrakciou. Na ďalšom albume Sabbath Bloody Sabbath spolupracovali s klávesistom kapely Yes Rickom Wakemanom. Album pozostáva z niektorých ich najznámejších piesní. Spoločne s titulnou skladbou tiež zahŕňa spacerockovú pieseň nazvanú „Spiral Architect“ a „A National Acrobat“ inšpirovanú progresívnym rockom.
Do týchto čias bola skupina závislá od drog. Osbourne a Ward údajne každý deň počas dvoch rokov brali LSD. Osbourne bol zapletený s drogami vo veľkej miere, tvrdil, že bol veľmi nešťastný, opíjal sa a fetoval každý deň. Mnohé z ich piesní hovoria o drogách, či už otvorene alebo nepriamo.
Skupinu sužovali hlavne problémy s manažmentom (kapelu riadil Osbournov budúci svokor Don Arden). Tieto komplikácie a potom zmena vydavateľstva v Británii (Vertigo vymenili za WWA) narušili vydanie nového albumu. Napriek týmto ťažkostiam album Sabotage vyšiel v roku 1975 s veľkým úspechom. Ale drogové problémy, pokračujúce experimenty v hudobnom štýle (gregoriánske chorály a chorály mníchov zdôraznené v piesni „Supertzar“), zmeny v hardrockovej scéne a vnútorné problémy narúšali stabilitu a tvorbu skupiny.
Album Technical Ecstasy (1976) bol komerčne neúspešný. Hudba na ňom pozostávala z orchestrov, syntenzátorov a spevu Billiho Warda, ktorý Osbourna zastúpil počas jeho náhleho odchodu z nahrávania. Po turné v roku 1977 sa Ozzy Osbourne prestal objavovať na skúškach kapely a zostávajúci členovia nahrali nejakú hudbu so spevákom a bývalým členom Fleetwood MacDavom Walkerom. Osbourne sa vrátil do skupiny pred nahratím albumu Never Say Die!, ktorý vyšiel v roku 1978. Album, na ktorom skupina najviac experimentovala, obsahoval prvky mnohých žánrov. Rovnako ako predchádzajúci bol komerčným fiaskom. To spôsobilo vnútorné konflikty a pre evidentný nedostatok vernosti ostatní požiadali Osbourna, aby skupinu v roku 1979 opustil. Nahradil ho Ronnie James Dio, bývalý spevák skupiny Rainbow.
zdroj textu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Black_Sabbath
